Zamek miejski w Banskiej Bystricy jest główną fortyfikacją i najbardziej widoczną dominantą zespołu zamkowego. Jego najstarsze części pochodzą z pierwszej połowy XIV wieku. Wieża barbakanu, pełniąca też funkcję dzwonnicy, była pierwotnie przejezdna. Zanim powstała nowsza część wejściowa, prawdopodobnie otaczała ją sucha fosa, której fragment przebiegał przez dziedziniec obecnego barbakanu. Choć cały obiekt był wielokrotnie przebudowywany, już jakiś czas po 1500 roku miał, poza zwieńczeniem dzwonnicy, niemal obecny wygląd. W tym okresie służył też jako magazyn broni i amunicji, a w wieży umieszczono dzwon oraz, najpóźniej w 1482 roku, zegar.
Banská Bystrica, srdce stredného Slovenska, leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. História mesta sa začala písať v 13. storočí. Z pôvodne Slovenskej osady Bystrice – zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov, ktorí na území dnešného mesta prirodzene vytvorili hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby v tejto oblasti, stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto. Mesto Banská Bystrica bolo, ako jedno z prvých miest na Slovensku, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Medzi najcennejšie pamätihodnosti patrí areál mestského hradu (Barbakanu), námestie s kostolmi Panny Márie a sv. Kríža, starou radnicou, Matejovým domom, barbakanom a zvyškami mestského opevnenia. Srdcom mesta je veľké, obdĺžnikové námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stlĺpom a šikmou hodinovou vežou. Námestie ohraničujú honostné meštianske domy, z ktorých sú najvýznamnejšie Beniczkého a Thurzov dom. Pešia zóna z námestia pokračuje aj na Dolnej ulici, kde je kostol sv. Alžbety a Bethlenov dom, v ktorom vyhlásili sedmohradské knieža Bethlena za uhorského kráľa.