Na miejscu dawnego Oberhausu jezuici, którzy przybyli do miasta w 1648 roku, zbudowali najpierw kaplicę św. Jana. W latach 1695–1715 zastąpili ją kościołem św. Franciszka Ksawerego. Budowę zakłóciło powstanie Franciszka II Rakoczego w latach 1701–1709. Jezuitów wypędzono wówczas z miasta, a prace przy kościele przerwano. Kościół jest kopią rzymskiej świątyni Il Gesù. W 1844 roku do fasady dobudowano dwie wieże. Między nimi znajduje się główne wejście z czterema kolumnami toskańskimi. W XVIII wieku, po utworzeniu biskupstwa w mieście, kościół stał się katedrą biskupią.
Banská Bystrica, srdce stredného Slovenska, leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. História mesta sa začala písať v 13. storočí. Z pôvodne Slovenskej osady Bystrice – zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov, ktorí na území dnešného mesta prirodzene vytvorili hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby v tejto oblasti, stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto. Mesto Banská Bystrica bolo, ako jedno z prvých miest na Slovensku, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Medzi najcennejšie pamätihodnosti patrí areál mestského hradu (Barbakanu), námestie s kostolmi Panny Márie a sv. Kríža, starou radnicou, Matejovým domom, barbakanom a zvyškami mestského opevnenia. Srdcom mesta je veľké, obdĺžnikové námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stlĺpom a šikmou hodinovou vežou. Námestie ohraničujú honostné meštianske domy, z ktorých sú najvýznamnejšie Beniczkého a Thurzov dom. Pešia zóna z námestia pokračuje aj na Dolnej ulici, kde je kostol sv. Alžbety a Bethlenov dom, v ktorom vyhlásili sedmohradské knieža Bethlena za uhorského kráľa.