Na Radničnom námestí stojí neskorogotický kostol postavený v rokoch 1488-1491, bol vysvätený roku 1500. Pôvodne bol pravdepodobne kostolom baníkov, kým farský kostol na hrade bol kostolom banských ťažiarov a bohatých mešťanov. V rokoch 1580-1672 patril slovenským evanjelikom. Za ním sa nachádza radnica, ku ktorej sa viažu aj dva z povestných siedmych štiavnických divov. Jedným z nich sú hodiny na veži, ktorých ručičky sú navzájom vymenené. Veľká ručička ukazuje hodiny a malá minúty. Ďalším štiavnickým divom viažúcim sa k radnici je samotné architektonické riešenie jej vchodu, ktorý nie je z priečelia ako by sa dalo očakávať, ale práve naopak, zo zadnej strany. Traduje sa, že je to tak preto, aby Štiavničania nevedeli, kedy mestskí páni končili svoje porady a rozišli sa po okolitých krčmičkách, ktoré tiež neodmysliteľne patrili ku koloritu života v Banskej Štiavnici v minulosti rovnako ako aj dnes.
Život mesta sa dodnes sústreďuje v jeho historickom jadre. Sem smerujú kroky každého návštevníka, lebo tu sú na malom priestore sústredené významné historické pamiatky a v priehľadoch z ulíc a námestí možno vidieť raz tú, raz inú architektonickú dominantu. V historickom centre mesta stoja domy niekdajších banských ťažiarov a bohatých mestských kupcov a remeselníkov. Niektoré si dodnes zachovali pôvodné gotické časti, najmä portály, ale väčšina bola prestavaná v 16. storočí v renesančnom slohu. Fasády týchto domov sa pýšili bohatou výzdobou. S hladkými plochami fasád kontrastujú masívne arkiere na členitých a neraz sochársky opracovaných konzolách. Honosnosť renesančných meštiackych domov zvyšovali bohato zdobené portály, neraz s rodinným erbom a heslom okolo neho. Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. V decembri 1993 sa mestu Banská Štiavnica dostalo najvyššieho medzinárodného uznania, keď bolo historické jadro mesta spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.