Cette église était à l'origine une basilique romane à trois nefs, édifiée par les dominicains dans la première moitié du XIIIe siècle. Elle appartint aux dominicains de 1575 à 1669, aux jésuites de 1669 à 1773, puis aux piaristes. Remaniée plusieurs fois entre le XVe et le XVIIIe siècle, elle conserva néanmoins en grande partie son caractère roman d'origine à l'intérieur. Son aspect extérieur ne changea profondément que lors de la reconstruction qui suivit l'incendie de 1806, selon les plans du maître d'œuvre J. I. Tallherr. Elle reçut alors une nouvelle façade néoclassique et la majeure partie de son mobilier intérieur fut réalisée dans ce style. Le monastère gothique fut partiellement démoli dans la seconde moitié du XVIIIe siècle ; le reste disparut après la construction d'un nouveau lycée en 1933. L'église est aussi appelée église allemande ou église paroissiale.
Život mesta sa dodnes sústreďuje v jeho historickom jadre. Sem smerujú kroky každého návštevníka, lebo tu sú na malom priestore sústredené významné historické pamiatky a v priehľadoch z ulíc a námestí možno vidieť raz tú, raz inú architektonickú dominantu. V historickom centre mesta stoja domy niekdajších banských ťažiarov a bohatých mestských kupcov a remeselníkov. Niektoré si dodnes zachovali pôvodné gotické časti, najmä portály, ale väčšina bola prestavaná v 16. storočí v renesančnom slohu. Fasády týchto domov sa pýšili bohatou výzdobou. S hladkými plochami fasád kontrastujú masívne arkiere na členitých a neraz sochársky opracovaných konzolách. Honosnosť renesančných meštiackych domov zvyšovali bohato zdobené portály, neraz s rodinným erbom a heslom okolo neho. Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. V decembri 1993 sa mestu Banská Štiavnica dostalo najvyššieho medzinárodného uznania, keď bolo historické jadro mesta spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.