Na mieste bývalého Oberhausu postavili Jezuiti, ktorí prišli do mesta v roku 1648 najskôr kaplnku sv. Jána. V rokoch 1695-1715 na jej mieste postavili kostol sv. Františka Xaverského. Stavbu poznamenalo povstanie Františka II. Rákocziho v rokoch 1701-1709. Jezuiti boli v tých časoch vyhnaní z mesta a stavba kostola bola prerušená. Kostol je kópiou kostola Il Gesu v Ríme. V roku 1844 boli na priečelí postavené dve veže. Medzi nimi je hlavný vstup so štyrmi toskánskymi stĺpmi. V 18. storočí, po zriadení biskupstva v meste, sa kostol stal biskupským katedrálnym chrámom.
Banská Bystrica, srdce stredného Slovenska, leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. História mesta sa začala písať v 13. storočí. Z pôvodne Slovenskej osady Bystrice – zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov, ktorí na území dnešného mesta prirodzene vytvorili hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby v tejto oblasti, stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto. Mesto Banská Bystrica bolo, ako jedno z prvých miest na Slovensku, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Medzi najcennejšie pamätihodnosti patrí areál mestského hradu (Barbakanu), námestie s kostolmi Panny Márie a sv. Kríža, starou radnicou, Matejovým domom, barbakanom a zvyškami mestského opevnenia. Srdcom mesta je veľké, obdĺžnikové námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stlĺpom a šikmou hodinovou vežou. Námestie ohraničujú honostné meštianske domy, z ktorých sú najvýznamnejšie Beniczkého a Thurzov dom. Pešia zóna z námestia pokračuje aj na Dolnej ulici, kde je kostol sv. Alžbety a Bethlenov dom, v ktorom vyhlásili sedmohradské knieža Bethlena za uhorského kráľa.