Sur l'emplacement de l'ancien Oberhaus, les jésuites, arrivés dans la ville en 1648, construisirent d'abord une chapelle Saint-Jean. Entre 1695 et 1715, ils la remplacèrent par l'église Saint-François-Xavier. La construction fut perturbée par le soulèvement de François II Rákóczi entre 1701 et 1709. Les jésuites furent alors expulsés de la ville et le chantier interrompu. L'église est une copie de l'église du Gesù à Rome. En 1844, deux tours furent élevées sur sa façade. Entre elles se trouve l'entrée principale, encadrée par quatre colonnes toscanes. Au XVIIIe siècle, après la création d'un évêché dans la ville, l'église devint la cathédrale épiscopale.
Banská Bystrica, srdce stredného Slovenska, leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. História mesta sa začala písať v 13. storočí. Z pôvodne Slovenskej osady Bystrice – zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov, ktorí na území dnešného mesta prirodzene vytvorili hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby v tejto oblasti, stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto. Mesto Banská Bystrica bolo, ako jedno z prvých miest na Slovensku, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Medzi najcennejšie pamätihodnosti patrí areál mestského hradu (Barbakanu), námestie s kostolmi Panny Márie a sv. Kríža, starou radnicou, Matejovým domom, barbakanom a zvyškami mestského opevnenia. Srdcom mesta je veľké, obdĺžnikové námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stlĺpom a šikmou hodinovou vežou. Námestie ohraničujú honostné meštianske domy, z ktorých sú najvýznamnejšie Beniczkého a Thurzov dom. Pešia zóna z námestia pokračuje aj na Dolnej ulici, kde je kostol sv. Alžbety a Bethlenov dom, v ktorom vyhlásili sedmohradské knieža Bethlena za uhorského kráľa.