Originalmente era una basílica románica de tres naves construida por los dominicos en la primera mitad del siglo XIII. Perteneció a los dominicos entre 1575 y 1669, a los jesuitas entre 1669 y 1773 y después a los escolapios. Se modificó varias veces entre los siglos XV y XVIII, aunque su interior conservó en gran medida el carácter románico original. Su aspecto exterior solo cambió sustancialmente al reconstruirse tras el incendio de 1806, según los planos del constructor J. I. Tallherr. Entonces recibió una nueva fachada neoclásica y la mayor parte del mobiliario interior se realizó en ese estilo. El monasterio gótico se demolió parcialmente en la segunda mitad del siglo XVIII; el resto se eliminó tras la construcción de un nuevo instituto en 1933. La iglesia también se conoce como iglesia alemana o parroquial.
Život mesta sa dodnes sústreďuje v jeho historickom jadre. Sem smerujú kroky každého návštevníka, lebo tu sú na malom priestore sústredené významné historické pamiatky a v priehľadoch z ulíc a námestí možno vidieť raz tú, raz inú architektonickú dominantu. V historickom centre mesta stoja domy niekdajších banských ťažiarov a bohatých mestských kupcov a remeselníkov. Niektoré si dodnes zachovali pôvodné gotické časti, najmä portály, ale väčšina bola prestavaná v 16. storočí v renesančnom slohu. Fasády týchto domov sa pýšili bohatou výzdobou. S hladkými plochami fasád kontrastujú masívne arkiere na členitých a neraz sochársky opracovaných konzolách. Honosnosť renesančných meštiackych domov zvyšovali bohato zdobené portály, neraz s rodinným erbom a heslom okolo neho. Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. V decembri 1993 sa mestu Banská Štiavnica dostalo najvyššieho medzinárodného uznania, keď bolo historické jadro mesta spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.