Jde o jedinou dodnes dochovanou bránu bývalého městského opevnění, které navrhl italský inženýr Ferrabosco. K dalším patřily brány Svätoantonská, Belianska, Čilingerská a brána u Kammerhofu. Byla postavena v roce 1554 a spolu s Novým zámkem chránila cestu do Banské Štiavnice od Pukance a bývalé Vindšachty, později Piargu a dnešních Štiavnických Baní. Původně ji tvořila hranolová věž s průjezdem v přízemí. Po stranách ji chránily válcové bašty. Východní bašta byla zbořena za druhé světové války.
Život mesta sa dodnes sústreďuje v jeho historickom jadre. Sem smerujú kroky každého návštevníka, lebo tu sú na malom priestore sústredené významné historické pamiatky a v priehľadoch z ulíc a námestí možno vidieť raz tú, raz inú architektonickú dominantu. V historickom centre mesta stoja domy niekdajších banských ťažiarov a bohatých mestských kupcov a remeselníkov. Niektoré si dodnes zachovali pôvodné gotické časti, najmä portály, ale väčšina bola prestavaná v 16. storočí v renesančnom slohu. Fasády týchto domov sa pýšili bohatou výzdobou. S hladkými plochami fasád kontrastujú masívne arkiere na členitých a neraz sochársky opracovaných konzolách. Honosnosť renesančných meštiackych domov zvyšovali bohato zdobené portály, neraz s rodinným erbom a heslom okolo neho. Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. V decembri 1993 sa mestu Banská Štiavnica dostalo najvyššieho medzinárodného uznania, keď bolo historické jadro mesta spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.