Druhý najvyšší z troch vrcholov Rysov (2.499 m n. m.) zároveň slúži od roku 2000 ako hraničný peší prechod (červená turistická značka, otvorený len od 1. júla do 30. septembra od 7:00 do 19:00) a je najvyšším bodom Poľska. Na úbočí Rysov sa v nadmorskej výške 2 250 m n. m. nachádza známa Chata pod Rysmi. Na úpätí Rysov (na slovenskej strane) sa nachádzajú 3 malé karovo-morénové jazerá - Žabie plesá (Vyšné, Malé a Stredné), na poľskej strane ležia dve plesá - Czarny Staw pod Rysami a najväčšie tatranské pleso - Morskie Oko. Rysy sú prístupné od Popradského plesa Mengusovskou dolinou, po červenej turistickej značke okolo Žabích plies a Chaty pod Rysmi, výstup trvá približne 3:15 h, zostup približne 2:30 h. Z Poľska je možný výstup od Morského oka okolo Czarneho Stawu pod Rysami, výstup vzhľadom na značné prevýšenie trvá približne 4 hodiny, zostup približne 3 hodiny. Prvý známy letný výstup na Rysy uskutočnil v roku 1840 Eduard Blásy so sprievodcom Jánom Rumanom-Driečnym, prvý zimný výstup uskutočnili Teodor Wundt a Jakub Horvay 10. apríla 1884. Roku 1899 navštívila Rysy poľsko-francúzska vedkyňa Marie Curie-Skłodowska (1867-1934) s manželom Pierrom a roku 1913 neskorší vodca ruskej revolúcie, Vladimír Iľjič Lenin, na ktorého počesť sa počas socializmu v Česko-Slovensku konali výstupy na Rysy. Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z goralského rysy, čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred 1. svetovou vojnou ich dokonca propagovali pod názvom uhorské/maďarské alebo tatranské Rigi, pre ich široký výhľad.