Mestský hrad v Banskej Bystrici je hlavnou fortifikačnou a zároveň najviditeľnejšiou dominantou hradného areálu. Najstaršie časti tohoto celku pochádzajú z prvej polovice 14. storočia. Veža barbakanu - zvonica bola pôvodne prejazdná a kým neexistovala mladšia vstupná časť, bola obklopená pravdepodobne suchou priekopou, ktorej časť prechádzala cez dvorný trakt dnešného barbakanu. Aj keď celý tento objekt bol viackrát prestavovaný, dnešnú podobu, až na ukončenie veže zvonice, mal už niekedy po roku 1500. Okrem toho, že v tomto období slúžil ako sklad zbraní a streliva, bol na jeho veži nainštalovaný zvon a minimálne do roku 1482 aj hodiny.
Banská Bystrica, srdce stredného Slovenska, leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. História mesta sa začala písať v 13. storočí. Z pôvodne Slovenskej osady Bystrice – zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov, ktorí na území dnešného mesta prirodzene vytvorili hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby v tejto oblasti, stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto. Mesto Banská Bystrica bolo, ako jedno z prvých miest na Slovensku, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Medzi najcennejšie pamätihodnosti patrí areál mestského hradu (Barbakanu), námestie s kostolmi Panny Márie a sv. Kríža, starou radnicou, Matejovým domom, barbakanom a zvyškami mestského opevnenia. Srdcom mesta je veľké, obdĺžnikové námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stlĺpom a šikmou hodinovou vežou. Námestie ohraničujú honostné meštianske domy, z ktorých sú najvýznamnejšie Beniczkého a Thurzov dom. Pešia zóna z námestia pokračuje aj na Dolnej ulici, kde je kostol sv. Alžbety a Bethlenov dom, v ktorom vyhlásili sedmohradské knieža Bethlena za uhorského kráľa.