VirtualTravel.sk si vyhradzuje právo zamedziť umiestneniu panorám na stránky, ktoré považuje za stránky komerčného charakteru, stránky miest a obcí, stránky s nevhodným obsahom alebo pri prudkom zvyšovaní trafficu v dôsledku zobrazovania panorám z týchto stránok. Zároveň si vyhradzuje právo vykonať tak bez predchádzajúceho upozornenia či udania dôvodu. Nie je povolené umiestňovanie virtuálnej prehliadky v statickej forme (celý obrázok alebo výrez zo statickej alebo dynamickej virtuálnej prehliadky).
Opis
Názov objektu: Zaujímavosti mesta, Banská Bystrica
Názov panorámy: Kostol Nanebovzatia Panny Márie Súradnice: N 48°44'13,29", E 19°08'48,70"
Banská Bystrica, srdce stredného Slovenska, leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. História mesta sa začala písať v 13. storočí. Z pôvodne Slovenskej osady Bystrice – zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov, ktorí na území dnešného mesta prirodzene vytvorili hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby v tejto oblasti, stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto. Mesto Banská Bystrica bolo, ako jedno z prvých miest na Slovensku, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Medzi najcennejšie pamätihodnosti patrí areál mestského hradu (Barbakanu), námestie s kostolmi Panny Márie a sv. Kríža, starou radnicou, Matejovým domom, barbakanom a zvyškami mestského opevnenia. Srdcom mesta je veľké, obdĺžnikové námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stlĺpom a šikmou hodinovou vežou. Námestie ohraničujú honostné meštianske domy, z ktorých sú najvýznamnejšie Beniczkého a Thurzov dom. Pešia zóna z námestia pokračuje aj na Dolnej ulici, kde je kostol sv. Alžbety a Bethlenov dom, v ktorom vyhlásili sedmohradské knieža Bethlena za uhorského kráľa.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie je dominantou hradného areálu Banskej Bystrice. Bol postavený v polovici 13. storočia na základoch románskej baziliky so štvorcovou svätyňou. Už v roku 1442 sa spomína opevnenie okolo kostola. V roku 1473 bola pristavaná kaplnka sv. Ondreja a kaplnka Tela Kristovho a v roku 1480 kaplnka sv. Jána Krstiteľa. Bočná loď na severnej strane bola v roku 1478 tiež prestavaná na Kaplnku sv. Barbory, patrónky baníkov. Kostol sa nevyhol viacerým požiarom. Po požiari v roku 1500 bol kostol prestavaný za pričinenia najbohatších ťažobných mešťanov. Počas požiaru v roku 1761 zhorel aj oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče, ktorý bol vyšší ako ten levočský. V súčasnosti možno v kostole vidieť súsošie "Kristus na Olivovej hore", ktoré ako zázrakom tomuto požiaru uniklo, bronzovú krstiteľnicu Majstra Jodoka z roku 1475, oratórium sv. Jána Almužníka nad sakristiou, ktoré pochádza z roku 1516 či neskorogotický oltár Majstra Pavla v kaplnke sv. Barbory dokončený v roku 1509. Maľba barokových klenieb pochádza z roku 1770 a je dielom Antona Schmidta. Na hlavnom oltári sú dva obrazy - Nanebovzatie Panny Márie a sv. trojica od J. L. Krackera z roku 1774. Z liturgických predmetov zo 17. a 18. storočia, ktoré tvoria chrámový poklad, vyniká kalich z polovice 18. storočia od levočského zlatníka J. Szilassyho
